reklama

Vo vlaku

Vlaky. Neznášam ich z hĺbky duše. Pravdupovediac neviem, či poznám niečo ešte horšie ako tie lomoziace kovové potvory. Poznám. Nástupištia. Chcem len svoj pokoj, svoj voľný kruh. Ale na nástupišti je to všetkým tým ľuďom maximálne fuk. Medzi desiatkami nastupujúcich či vystupujúcich, kde do mozgu preniknutého chaosom zarezáva nezrozumiteľný, v kostiach rezonujúci hlas z rozhlasu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pohybujem sa tu už roky (žiaľ) a nikdy som si na to nezvykol. No a keď som už vo vlaku... Neznášam hľadanie si miesta. Hneď, len čo si nájdem nejaké prázdne kupé, tak sa mi doň nahrnie množstvo hlúpych členov stáda zvaného ľudstvo. Už len jeden je až moc. Proste priveľa. A to večné monotónne bum...bum...bum... keď kolesá vozňa lúčiac sa so starými hlučne zdravia nové koľajové úseky času plytvaného na túto cestu aby som sa večer mohol opäť vrátiť domov práve vlakom, zajtra zas a potom znova. Kiežby som aspoň mohol zaspať! A dnes je to také isté. Nemôžem ani len pozorovať prírody za oknom mimo tento svet nakoľko z toho mihania farieb tvarov akýchsi nadpozemských vecí mi sopečný Héfaistos oklepáva horúce budúce nástroje priamo na hlave. Žeravé a nadmieru duniace... Dnes som však schopný napriek tomuto všetkému pociťovať úzkosť nespájajúcu sa s mojou bežnou cestou vlakom. Predtým som si nič také nevšimol. Akoby sa za stenami kupé ukrývalo akési zlo. Teplota vôkol mňa stúpa. Oči zaslepené potom. Muž skrytý za novinami si evidentne nevšimol nič, čo by mu stálo za zloženie novín. A pritom to zlo sála snáď odvšadiaľ! Vlak naberá na rýchlosti, mení sa jeho sklon šikmo nadol a čím je jeho rýchlosť vyššia, tým viac narastá i teplota v ňom. Noviny v mužových rukách vzbĺkli. Zvreskol by som, ale hrča v hrdle mi to nedovoľuje. On na to zareagoval len pretočením strany. Chcel som ich uhasiť, ale akoby som sa prilepil sedadlu. Sledujem, ako pôda pomaly pohlcuje výhľad z okna a zatemňuje ho. Skrčený na sedadle sa celý trasiem. Horúčavu nahrádza ľadový chlad. Jediné, na čo som schopný myslieť, je len jediná veta: Ja som vedel, že tým vlakom nemám ísť... A to stále dokola. Viac cítim, než počujem, ako si tieto slová prerážajú cestu skrz moje ústa von. Nedokážem ich zastaviť, jednoducho si sami robia, čo chcú. Až teraz chlap zložil noviny a pristúpil ku mne. Strach ma prenikol až do prapodstaty tela i ducha a slová boli nahradené výkrikom. Potom pokračovali, akoby sa nič nestalo. V tvári sa mu odrážali všetky neresti, aké môžu ľudskú dušu spaľovať. V jeho očiach bol oheň. Nie, vystupoval z nich. Plamene sa blížia k mojej tvári. Načahoval sa po mne svojimi pazúrovitými prstami a hovoril čosi vo svojej pekelníckej reči. Každé slovo mi spútava myseľ, sú to presne mierené slová na ochromenie tela i duše...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Upokojte sa pane, pomôžem vám, som lekár!"

Michal Múčka

Michal Múčka

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Píšem len pre zábavu, nič extra nečakaj. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu