reklama

Návrat

Nikdy som neinklinoval k žiadnemu náboženstvu. Avšak ako sa tak pozerám na ten zlatý kríž, prepadá ma akási neurčitá posvätná bázeň. Viem. Nežil som čestne. Ak druhý svet jestvuje, je mi jasné, že pre mňa je tam vyhradená hamadejova posteľ kdesi v tmavom kúte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A ako ležím v rastúcej mláke krvi ľutujem činy, ktorých som sa dopustil. Až na tie posledné. Po tvári mi stekajú slzy, premiešavajú sa s krvou. Zlaté odlesky kríža sa mi vysmievajú, vravia, že spása mi nepatrí. A ja prosím. Prosím Boha, Alaha i samotného Dia. Prosím ich, aby zoslali niekoho, kto by moju úlohu dokončil. Kríž pomaly stúpa. Akoby mi chcel ujsť. On pozná moje hriechy. Kradol som. Zabíjal. Obchodoval s drogami. Ľudia boli len tovar. Pod krížom sa zjavuje tmavý priestor. Výťah stúpajúci hore. Ten, ktorý ma prepraví do pekiel. Tam, kam patrím. Do večného objatia Erebovho. Pomaly sa ťahám k čiernemu závesu. Spoza neho počuť výkriky bolesti, plač trpiacich. Skrz záves prešiel akýsi muž so striebornou palicou so zlatou hlavicou v tvare gule. V jeho tvári bolo čosi upokojujúce. Kľačím pred ním, celý od krvi. Celú hruď mi pokrýva krv z dier spôsobených výstrelmi. Chcem niečo povedať. Chcem prosiť. Lenže život nie je taký jednoduchý. Prečo by teda malo byť zomieranie iné? Myšlienky sa zlievajú do jednej , zakláňam sa, padá na podlahu. Na strope vidím výjavy z Biblie. Muž stojí nado mnou s berlou v ruke. Pomaly ju dvíha vyššie... a vyššie... Zrazu mi telom prebehol ostrý kŕč bolesti. V hrudi mi pribudla ďalšia diera, v nej je zabodnutý bodec berly. Od bolesti už ani nevidím. Cítim chladné neviemčo ako mi lezie či tečie po tele, vniká do mňa cez rany, ústa, uši i nos. Moja myseľ opäť nadobúda formu. Získavam zrak i starú nenávisť. Hľadím na kostru v dlhom čiernom plášti, v bielej ruke drží palicu. Neviem, kto to je, čo to je, viem len, čo musím urobiť. Žijem. Na treste, ktorý sa pre mňa pripravuje, mi nezáleží. V prvom rade musím dokončiť pomstu. Akési hnusné biele červy zlizujú krv na dlažbe. Tie, ktoré skončili, vrhajú sa na svojich súkmeňovcov a požierajú ich. Pri každom mojom kroku sa mi pod nohami rozpadáva dlažba. Kostol sa otriasa v samotných základoch, svätená voda buble, vyparuje sa, sviece zhasínajú, ikony sa v hnuse odvracajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojou prvou obeťou je muž, ktorý zradil svätú stolicu a zabil ma na posvätnej pôde. Dobrý farár. Zlodej, vrah a klamár... Horší ako ja. Ja neklamem. Vošiel som do jeho domu. Od toľkého šťastia sa mi podlomili kolená. Celá partia oslavujúc a spievajúc štrngali pohármi a liali si do hlavy krvavo červené víno. Môj smiech ich zábavu sekol. Muž stojaci za vrchstolom, presvedčený o podlej lži vlastného brata zastrelil farára. Zdesený farár klesol na zem, kde ostal chrčať. Dlažbu pred jeho ústami pokrývajú bublinky krvi. Zbraň v rukách iného muža mi obsahom zásobníka pokropila tvár. Myslím si, že už je po mne definitívne. No mýlim sa. Zatiaľ, čo ma kamsi vlečú, uvedomujem si ich bezvýchodiskovú situáciu. K nám trom pribudol ešte jeden. Nechali ma ležať v blate a pustili sa do kopania. Dva, možno tri metre od nás zurčí potôčik. Nepretieklo veľa vody a z pod dosky, na ktorú sa sype hlina, znejú výkriky troch mužov. Ostal už len jeden. Brat farára. A ja viem presne, kde ho nájdem. Len čo som chlapov pochoval, sklátila ma strašná bolesť v bruchu. Akoby mi chcelo roztrhnúť žalúdok. V kŕčoch sa predkláňam a zvraciam. Na zem sa sypú odporné biele červy v červenej sprche krvi. Požierajú sa alebo sa zarývajú do zeme. Ležím skrčený na boku a chvejem sa. Nie od hnusu. Nie od bolesti. Od plaču. Pred očami mi prebiehajú útržky života jedného krutého bezcitného tvora nehľadiaceho ma utrpenie iných. Musela prísť smrť tých, ktorých miloval nadovšetko, aby dokázal pochopiť pokrútenosť svojho jednania. Musela prísť smrť tých, ktorých miloval nadovšetko, aby sa dokázal postaviť proti tým, ktorí si to fakt zaslúžia. Ale teraz má i moc. Moc od samotného diabla. Vchádzam do bytu, kde sedí bratovrah. Otočil ku mne zrumenenú tvár opilca. Na sekundu zbledol. Potom zaklonil hlavu a nahlas sa rozosmial. Spočiatku ma to prekvapilo a tak som ostal stáť na mieste a čakal, čo bude ďalej. On sa medzitým ukľudnil a prehovoril:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ja viem. Ty tu nie si. Si len prelud. Výsledok alkoholu v krvi a chmúrnych myšlienok v hlave. Prelud.“

A potom sa rozplakal. Cez slzy pokračoval:

„Odpusť. Zabili sme ťa. Bez dôvodu. Za peniaze.“

Zas so smiechom:

„A ty nikdy nezistíš, kto platil. Čo je škoda. Mohlo by byť zaujímavé vidieť tvoju tvár po tom, čo by si sa dozvedel, že ťa podrazil vlastný šéf.“

Ja, zmieriac sa s touto skúsenosťou len som povzdychol a pristúpil k ožranovi. Bytom sa ozýval zverský krik a praskot kostí. Tak až teraz ostal už len jeden. Opäť ma zmohli muky. Červy rozožierajú telo vraha a v zápätí ho vylučujú. Razím si cestu priamo k domu toho bastarda, ktorý mi takto podkopol nohy. Je to štvorposchodová vila ohraničená železobetónovým múrom. Už som tu párkrát bol. Navrhol som zabezpečenie. Strážnici pár krát vystrelili, potom sa rozutekali preč. Bez väčších komplikácií vchádzam do vily. Hrdúsim všetko, čo mi príde pod ruku. Ticho ako mačka, vražedne ako mor. Služobníctvo, bezpečnosť, ženu,... Na chvíľu ma prepadla úzkosť pri pohľade do detských očí. Nedokázal som jej ublížiť. Nežne som ju pohladil po vlasoch a so slovami všetko bude v poriadku zlomil som jej väzy. Nenávidím sa za to. Moja smrť je istá. Peklo ešte istejšie. Po takomto čine však pre mňa vystavajú osobitnú celu. Stojím vo dverách pracovne a hľadím na človeka stojaceho za toľkým krviprelievaním. Nevzal som mu už dosť? Možno by som sa mal pobrať do hrobu a nechať ho žiť v jeho vlastných duševných trápeniach. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa otočil s puškou v rukách a za ním sa zjavil svietiaci monitor. On tu na mňa čakal. Čakal a neurobil nič preto, aby som neublížil jeho rodine. Ostrá bolesť v hrudi po malých guličkách z pušky a kopanec preraziaci mnou zábradlie. Ležím o poschodie nižšie a on tam stojí s automatom a strieľa, kým má náboje. A ja nedokážem vstať. Spomenul som si na svoje prežívanie straty. Vrahovia vbehli do môjho domu. Mňa postrelili a spútali, manželku obesili a mňa nútili pozerať sa... Musel som sa dívať na to, ako jeho ľudia sústavne ubližujú mojej dcére... sotva 15 ročnej... Nemohol som nič robiť. Len som plakal, kričal a želal si, aby prestali, aby ju zabili... Želať si smrť vlastnej dcéry... Do duše mi vstúpila nenávisť, akú som ešte necítil. Doteraz som bol zlomený, nahnevaný, chorý vlastnými chybami. Teraz však červy v mojom tele vreštia a pištia od bolesti, náboje snáď zo stého zásobníka tancujú na mojom tele no kožu neprerazia. Pozrel som sa hore a vyskočil. Sviňa nestihol ani mrknúť a okolo hrdla sa mu ovili oceľové prsty. Cítim v sebe plamene nenávisti, zúrivosti a túžby čo najkrutejšie zabiť. Z diery po brokovnici som vyrval rebro a zabodol mu ho do rozkroku. Následne som mu vtlačil prsty cez vrstvu mäsa do brušnej dutiny a pustil sa do priam patologickej práce. Už nikdy nikomu neublíži. V telke práve hlásili správy. Vražda štyroch nájomných vrahov a svätého muža, ktorý zjavne len doplatil na bratove zločiny. To už predo mnou ležia dve kôpky. Jednu tvoria orgány. Druhú zvyšok problémov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náhle oslabený klesám na kolená. Predo mnou za zjavil kostlivec. Ako som mu ďakoval za príležitosť pomstiť sa, uvedomil som si hnilobný zápach z úst, zhoršenú artikuláciu, zánik bolestí. Mäso z rúk sa rozhodlo opustiť miesto, na ktorom tak dlho trčalo. Červy vyliezajúce z tela zaobaľovali toho, kto mi bol priateľom viac, než ktokoľvek iný. Zomrela v mukách. V týraní. A to si nezaslúžila. Žiadna si to nezaslúži. Ona už vôbec. A na to môj nepriateľ doplatil. Moje telo dobieha zameškané od úmrtia a kostra nadobúda tvár. Usmievam sa na jeho srdečnú tvár. Požičal mi svoju nesmrteľnosť. Požičal mi moc. Dal som mu mňa... Hajzla... Sviniara... Každopádne milujúceho...

Michal Múčka

Michal Múčka

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Píšem len pre zábavu, nič extra nečakaj. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu